Démanty noci Démanty noci
r. Jan Němec|Československo|1964|1h 4m
Vlak sa v Démantech noci objavuje len marginálne, v niekoľkých rámcujúcich záberoch, ale má iniciačnú rolu symbolu cesty. Dvaja chlapci utekajú z transportu smrti a pokúšajú sa zachrániť sa pre život. Dvaja židovskí chlapci, Arnošt Lustig a Jiří Justic, tak utiekli pri nálete na ich transport, smerujúci z Drážďan do Dachau v polovici apríla 1945. Dostali sa postupne až k Plzni a odtiaľ za pomoci totálne nasadených Čechov vlakom až do Prahy. Prežili. Vo filme Prvý a Druhý (Žid a Cigán) utekajú lesom a do Prahy sa dostávajú len v halucináciách a víziách komplikovanej asociatívnej strihovej skladby. Ich prežitie či smrť zostávajú otázkou. Film, inšpirovaný Resnaisom, Buñuelom, Bressonom, Kurosawom a snáď i Kafkom, je i dnes mimoriadnym a divácky strhujúcim umeleckým činom v tom, ako sa pokúsil vyjadriť podvedomie i prúd vedomia v zásade prostriedkami nemého filmu, takmer bez dialógu, ale s významne použitými konkrétnymi zvukmi.