80%

Zdieľať

Nespratná technológia proti ľudskému úsiliu o jej skrotenie, demonštrovaná na príklade hovoriaceho plyšového monštra. Mužský hlas sa snaží vnútiť Rilkeho báseň Jeseň (1902) plyšovej hračke so svietiacim červeným nosom, ktorá sa pohodlne rozvaľuje na gauči. Vo chvíľach uvedomenia si svojej prehry láskavo, potom zase tónom, ktorý by sa hodil skôr na kasárenský dvor. Toto úsilie, nakrútené v jednom zábere, je síce z pedagogického hľadiska zbytočné, ale je bohatým zdrojom absurdného humoru.