Pred tisíc rokmi bolo Laponsko terčom opakovaných nepriateľských nájazdov. Mierumilovní Sámovia ušli zakaždým, keď sa ocitli na prehrávajúcej strane. Raz sa však jeden z nich rozhodol proti utláčateľom bojovať a ochrániť svoju rodinu. Príbeh, čerpajúci zo sámskej mytológie, natočený v štýle japonských anime, je prvým animovaným filmom v sámčine z dielne sámskeho režiséra.

Letný slnovrat v zatmení hriechu a povier. Aino má oči len pre Perttua, no keď sa počas beznočnej noci ukáže jeho pravá povaha, jej ilúzie sa rozplývajú. Fínsky ľud si dodnes udržiava množstvo zvyklostí a tradícií, súvisiacich so svätojánskou nocou, počas ktorej sa odohráva aj dej tohto filmu, zasadeného do fínskej divočiny. Snímka skúma svätojánske mystické hodiny plné ohňa a zaklínadiel lásky očami Aino, zbláznenej do jedného mladého muža.

Obsah filmu nemusí byť vhodný pre všetkých divákov, nie azda kvôli príliš explicitnému zobrazeniu reality ako skôr kvôli zvukovej stope filmu, ktorá je postavená na autentických nahrávkach tiesňových volaní zachy- tených Fínskym centrom núdzových volaní. Záznamy podávajú svedectvá o rôznych udalostiach, od náhleho pôrodu dvojčiat až po prestrelku na pôde školy; avšak v centre diania tohto nápaditého dokumentu stojí posledné volanie o pomoc vyslané z trajektu Estonia, ktorý sa v roku 1994 potopil v Baltskom mori.

Snímka takmer bez dialógu rozpráva silný príbeh plachej mladej ženy, ktorá nachádza za smetiakom opustené dieťa. Odnáša nemluvňa domov, nachádzav ňom útechu a vytvára si s ním ľudské puto, ktoré sa jej nedarí nadviazať s dospelými, obzvlášť po tom, čo sa jej vyhliadka fungujúceho vzťahu mení na zlý sen.

Jussi Hiltunen skúma vo svojom filme zložité emócie, doznievajúce po prestrelke pred disko klubom v mes- tečku na severe Fínska. Jej dvaja svedkovia sa snažia vyrovnať s pocitmi straty, smútku a viny. Hiltunenova tvorba zdá sa inklinuje k vykresľovaniu zložitých ľudských emócií, keďže aj vo svojom dlhometrážnom debute Krajina bez zákona (Armoton maa, 2017) pracuje s témami viny a odpustenia.

Školský spevácky konkurz v 80. rokoch. Steve poctivo trénoval, ale spievať pred publikom nie je vôbec ľahké. Možno by to šlo jednoduchšie za oponou. Tento nenápadne zábavný krátky film, ktorý rozpráva príbeh o prežití speváckej súťaže v malomestskej škole, môže pri spomienkach na hrozivé okamihy z detstva vyvolať pocity nostalgie, pričom zároveň ukazuje, že skutky láskavosti vedú k rovnakej odplate, aj že občas je najlepšie vystupovať za oponou.