5.8

Zdieľať

Zdravotná sestra Anna a a jej asistent Hans pracujú v zastaralom domove dôchodcov. Sú to duše dvoch „detí“, prebývajúce v telách dospelých ľudí. Uväznení v čase a priestore, pohybujú sa po izbách a záhrade budovy, ktorá kedysi slúžila ako sirotinec. Akoby tu premrhali celý život, od detstva až po smrť, akoby na tomto svete neexistovalo pohostinnejšie miesto, než je tento svedok ich detského väzenia. Všetko sa zdanlivo začína rúcať, hrôzostrašný pás sa naoko opätovne začína prevíjať, keď sa z minulosti vynorí stará uhladená dáma Gertrud. Zlo je biele ako Gertrudin pracovný plášť, ako steny východného krídla. Ústav stráca súčasné obrysy a stáva sa tým, čím bol pôvodne: ukrutným útulkom pre deti kočovných Rómov jenish, ktoré boli odňaté rodinám, svätyňou eugenického projektu riadeného priamo Gertrud. Anna je otrokyňou tohto miesta a bolestného nikdy nekončiaceho detstva. S veľkým odhodlaním začne hľadať milovanú priateľku Franzisku, ktorej stopy zmizli už veľmi dávno a po ktorej neprestáva pátrať. Film vznikol na motívy skutočného príbehu, siedmich stovák skutočných príbehov.

V rokoch 1926 až 1986 švajčiarska Asociácia Pro Juventute s filantropickým zameraním odňala kočovným rodinám etnickej skupiny jenish 2000 detí s úmyslom zastaviť kočovníctvo. Na deťoch boli robené vedecké pokusy a sterilizačné praktiky na zastavenie reprodukcie. Dodnes sa o tejto udalosti za hranicami pokojného Švajčiarska nič nevie.