8.5 90%

Zdieľať

Tým najhorším druhom strachu je strach z neznámeho. Zisťuje to aj osadenstvo dopravnej kozmickej lode Nostromo. Strach z nekonečnej rozľahlosti a prázdnoty vesmíru je znásobený aj neznámym monštrom, o ktorom, podobne ako posádka, netušíme vôbec nič. Aj preto sa stal Votrelec legendou. Až do posledných chvíľ votrelca neuvidíme celého a môžeme si len predstavovať, aký predátor sa to rúti temnými šachtami a chodbami Nostroma. Akoby sa celá vesmírna loď premenila z pokojného a presvetleného priestoru, v podstate náhradného domova, na desivý labyrint plný tmavých zákutí, ruchov a agresívneho blikania. Ostatne to, že prostredie hrá vo Votrelcovi enormne dôležitú rolu, dokazuje aj angažovanie výtvarníka H. R. Gigera, ktorý pre film vytvoril legendárnu architektúru havarovaného kozmického plavidla, plnú biomechanických objektov a falických tvarov. Akousi druhou základnou témou celého Votrelca, ale aj jeho neskorších pokračovaní, je koexistencia človeka a umelej inteligencie. Toto spolunažívanie nadobúda desivé kontúry, keďže chladná logika a poslušnosť strojov ide proti pudovým záujmom posádky – predovšetkým proti pudu, ktorý volá po prežití. Výsledkom je sci-fi, ktoré dokonale zhmotňuje ľudský strach z vesmíru, zo strojov i z neznámeho a zároveň prekračuje svojich hororových súputníkov pomocou celého radu ozvláštnení.