Prach je štúdia procesu, ktorým musí prejsť každé ľudské telo od okamihu smrti až po pohreb. Jakub Radej dáva vo svojom filme do kontrastu jednotlivé štádiá tohto procesu (márnica, dom smútku, cintorín) s byrokratickým prístupom k majetku zosnulého. Odosobnený pohľad na osud materiálnych vecí, ktoré kedysi patrili zosnulému, podáva otvorenou formou. Neprehliada ani otázky o zmysle života či úvahu o osamelosti ľudí, s ktorými sa nemá kto rozlúčiť.

Vietnamské dievča Rong vyrastá v českom malomeste. Tak trochu bojuje s tým, že je iné. Iné v porovnaní s prostredím mestečka, ale aj vo svojej vlastnej rodine. Napriek osamelosti sa však stáva dosť veľkým, aby učilo vyrovnať sa s inakosťou aj svoju mladšiu sestru Lily. Lenže keď sa jej rodina rozhodne vrátiť do Vietnamu, stojí Rong pred otázkou, kde je doma ona.

Myslia ako Česi, hovoria ako Češi, ale vyzerajú ako Vietnamci. Film Bo Hai je o vzťahu staršej generácie Vietnamcov s ich deťmi. Ich rodičia sa prisťahovali do Česka, začali tu podnikať a rozhodli sa obetovať celý život tomu, aby finančne zabezpečili rodinu. Rodičia hovoria veľmi zle česky, ich deti zasa zle vietnamsky a často nevedia ani písať alebo čítať v reči svojich rodičov. Ako chcete odovzdávať kultúru, keď nemáte spoločný jazyk?

Jednoduchá kombinácia pohybov kamery a pozorovateľa vytvára hypnotickú jazdu, kde rotujúce predmety a svetlá navzdory komentáru, ktorý zdôrazňuje uvoľnenie a pokoj, spôsobujú znepokojivý fyzický zážitok a zavŕtavajú predstavivosť diváka do hĺbky a vratkosti výhľadov.

Etela, osamelá žena v stredných rokoch, sa rozhodne stať osobnou asistentkou hendikepovaných. Jej prvý klient, vozíčkar Johan, je pre ňu príliš ťažký a príliš neprístupný. Etela sa však nevzdáva a oboch dostane do situácie, keď je čoraz menej jasné, kto komu pomáha.