Kämmerer využíva pri svojej tvorbe každodenné predmety a premieňa ich na niečo nové prostredníctvom zobrazeného detailu, perspektívy kamery či pohybov pred kamerou. Vytvára súhru abstraktných foriem, ktoré sú konkrétnejšie, než sa zdá; rytmus a zvuk tvorí nemými pohyblivými obrazmi a na plátne roztancúva jednofarebné čiary a tvary

Základom animácií Anny Vasof je vizuálne a predmetné umenie. Obrázky umiestňuje na dáždnik pripomínajúci stroboskop. Vtáčie pierka postrihá nožnicami a tie sa začnú trepotať, keď sa snímky prehrajú jedna za druhou. Odtlačky prstov sa premenia na nekonečnú jazdu tunelom. Videá sa delia o fascinujúci moment, keď sa zrýchľovanie ich obrázkov preklenie do plynulej animácie.

Rainer Kohlberger sa cíti v abstraktných digitálnych svetoch ako doma. Na začiatku svojich filmov sa v nich snaží zorientovať, prípadne ich vytvára. Tento film však neotvára digitálny, ale skutočný obraz skrývajúci sa za stenou hluku. Načrtáva štruktúry, povrchy a konkrétne výjavy bez toho, aby ich úplne odhalil, vďaka čomu sa publikum ponára ešte hlbšie do čiernobieleho delíria.

Goyov provokatívny ženský akt s názvom Nahá Maja (1797) a jeho náprotivok Oblečená Maja sú základom diela Kathariny Schaar. Tieto dva obrazy sú v rámci jedného záberu opätovne usporiadané ako tableau vivant, živý obraz, a rozšírené prostredníctvom zmeny rodových úloh. Úvaha o identite, sexualite a obrazových tradíciách.

Anna Vasof neobyčajnými experimentmi oživuje fascináciu pohyblivými obrazmi spred čias filmu. Každodennými predmetmi či procesmi vykúzľuje mechanizmy, ktoré vytvárajú filmovú ilúziu. Pozorovať, ako chystá štyri doslova animované sekvencie, len znásobuje ich čaro. Film hodný úžasu.

Základom Fruhaufovho najnovšieho experimentálneho filmu sú čierno-biele pravé uhly a štvorce. Neodmysliteľne regulatívnu silu čiarových štruktúr roztavuje v búrke mreží. Rozrušuje pohľad a zároveň ho priťahuje na plátno. „Fuddy Duddy sa ujíma motívu mreží, vyhadzuje ho do povetria a narúša poriadok.“ (Siegfried A. Fruhauf).

„Čašník! Ešte jedno espresso, prosím.“ Objednávka zaznie, no bez akejkoľvek reakcie. Čas plynie za zvuku gitary, ktorý len prehlbuje pocit nehybnosti. Melancholicko-minimalistická a uštipačno-filmovoanalytická kaviarenská satira, ktorá celá stojí na čierno-bielych detailoch. Loriotovská presnosť sa snúbi s viedenským spomalením. Skutočné potešenie.

Vyschnuté jazero El Mirage v kalifornskej Mohavskej púšti je populárnym miestom nakrúcania hollywoodskych filmov či automobilových pretekov a zároveň je úzko prepojené s umeleckohistorickým hnutím land artu. Lukas Marxt tieto tradície spája v zobrazení vozidla, ktoré na pozadí nádhernej púšte kreslí kruhy do piesku. Pominuteľný výjav.

Pred očami sa nám striedajú nepolapiteľné tvary pripomínajúce geografické hranice. Ide o imaginárne mapy, ktoré pochádzajú z formácií mrakov obkreslených a vyrytých do vyše 3 000 sklených tabúľ. Veronika Schubert ich následne časozberne zaznamenala. Hudbu k filmu tvorí koláž politických a mediálnych klišé týkajúcich sa utečencov, ktorí prišli do Rakúska v lete roku 2015. Zdokumentované preťaženie.

Jadrom tohto filmu je obrovská nepriestrelná sklená tabuľa vystavovaná manipulácii, streľbe či ohňu. Film Floriana Kindlingera a Petra Kutina má silný vizuálny účinok; otvára diskusiu o oddelení skutočného sveta od jeho zobrazenia. V akom zmysle na nás ešte stále vplývajú ľudské reality z opačnej strany obrazoviek a displejov? Riešením problému je možno prebúrať sa cez „piatu“ stenu. Pozoruhodné a značne politické dielo.