9 92%

Zdieľať

Je začiatok mája. Hučiaca riava, napájaná topiacim sa snehom, mení smaragdovú vodu horských plies na bielu penu. Stovky prameňov krištáľovo čistej vody sa v tatranskej divočine postupne zlievajú, aby vytvorili jednu z posledných divokých riek strednej Európy. Tam, kde bol les je rieka a tam, kde bola rieka, zostali len do biela obrúsené kamene a piesok. Voda ničí, no súčasne tvorí a podporuje mnohoraké formy života. Rieka Belá je chladná, dravá a nebezpečná, no je aj bohatá, štedrá a slobodná. Dodnes zostáva nespútaná. Vytrvala, aby nám pripomenula, ako vyzerajú živé rieky. Aby nás inšpirovala k navráteniu voľnosti ďalším riekam, ktoré svoju slobodu už stratili.