7.6

Zdieľať

Keď sa ponoríme do tejto ságy, uvidíme, čo robilo na scéne z Rudolfa Nurejeva toho urputného básnika tela, a okamžite sa dojmeme a onemieme od úžasu. Režisérske duo Jacqui Morris a David Morris nám predkladá obrovskú porciu tanečných záznamov, ktoré doteraz nikto nikdy nevidel, a to vzrušenie stojí za to; nič nevypovie Nurejevov príbeh lepšie ako pohľad na jeho najskvelejšie výkony (okrem iného v choreografii Marthy Graham, Paula Taylora a Murrayho Louisa, ako aj v starších záznamoch z jeho ruského pôsobenia). Film je natočený s dôslednou chronologickou zručnosťou a jemnou inovatívnosťou, ktorá nádherne funguje. Má štruktúru „hovoriacich hláv“ priateľov, kolegov a životopiscov, ktoré sú zmiešané s naratívom. Hoci je však každý z nich na obraze pomenovaný, ich tvár nikdy neuvidíme; ich slová, niekedy vystrihnuté zo starších rozhovorov, sa stávajú čistou naráciou. Viac nadčasovou ako aktuálnou.