8 82%

Zdieľať

Zrkadlo je najintímnejším a najpoetickejším (v danom prípade autobiografickým) filmom Andreja Tarkovského. Je to filmová spoveď, ktorá neočakáva zľutovanie, ale skôr pochopenie, pritom nie pochopenie racionálne, logické, ale pochopenie nepochopiteľné, také, ktoré môžeme intuitívne vycítiť vďaka rozumom nekontrolovanému stotožneniu sa s lyrickým hlavným hrdinom, hľadajúcim seba samého v disharmonickom svete plnom násilia, zloby, strachu, nevraživosti a nepochopenia. Zrkadlo je iracionálny film, ktorého režisér sa neusiluje, aby bol zrozumiteľný. Striedanie motívov, fragmentov dejín, osobných spomienok, snov a aktuálnych udalostí vytvára zložitú mozaiku života, ktorá dáva zmysel len ako celok, odráža človeka tak viditeľného, ako aj neviditeľného, tušeného, ozajstného. Tarkovskij tu neukazuje človeka, ale stav, v ktorom sa človek nachádza.