Mladá matka smie svojho syna vídať len zriedka, a to v sprievode sociálneho pracovníka. Počas jedného zo stretnutí, tentoraz v bazéne, sa opäť snaží so synom, ktorý sa jej za roky odlúčenia vzdialil, zblížiť. Keď sa už zdá, že sa jej chlapcovu náklonnosť darí získať, neodvratne ju doháňajú spomienky na zlyhanie, ktoré viedlo k ich násilnému oddeleniu.

Ponad ukrajinské mesto preletí orol bielohlavý, symbol USA, a z kloaky v tvare hviezdy vypustí vajce, z ktorého po náraze vznikne rastúci atómový hríb. Súdruhovi Leninovi vybuchne lebka. Sebavedomý muž skočí šípku do vypusteného bazéna. S krajinou, ktorá sa iba začína hľadať a pomaľúva múry modrými a žltými pásmi, to nevyzerá dobre.

Boris a Hugo, šestnásťroční kamaráti, sú u Huga doma. Kúpili si zbraň. V internetovom livestreame oznámia, že v priebehu najbližšej hodiny spáchajú samovraždu. Boris je o svojom rozhodnutí presvedčený, naopak Hugo má stále pochybnosti. Sadizmus, homoerotika a deštruktívne tendencie dostávajú v záverečných momentoch ich životov voľný priechod.

Od Stredomoria po exotický raj. Od matky k dcére. Veľkonočné zvyky. Idylka sa rozpadá a vytvára priestor na zamyslenie nad tým, čo znamená byť samostatnou a nezávislou ženou. Úvaha o súvislosti medzi osobnými a politickými záležitosťami.

Ironický názov dokumentu je odkazom na tendencie k radikalizmu, ktoré sú posledných pár rokov v Poľsku na vzostupe. Hneď na začiatku sa dozvieme, že uvidíme „zábery z vybraných spoločenských udalostí, neusporiadané chronologicky“. Režisér kladie vedľa seba volebné zhromaždenia, protesty a nepokoje v uliciach, ale aj vyhlásenia antifašistických organizácií.