6.3

Zdieľať

Umelci nám ponúkajú osobitý pohľad na svet, odlišnú perspektívu a videnie, menia históriu. Gian Lorenzo Bernini je jedným z nich. Barokový sochár pretváral našu kultúru pomocou mramoru, z ktorého vytváral silnou a presnou rukou takmer reálne výjavy. Jeho sklon k štylizácii a spôsob stvárňovania svojich objektov z neho urobili revolucionára.

Sochár rozpráva mytologické príbehy, zobrazuje ľudské bytosti a prírodu prostredníctvom ženských a mužských postáv v pohybe s výsostne ľudským výrazom: výraz Berniniho sôch nie je konvenčný ani statický, tie v sebe nesú hlboký a dramatický náboj.

Dokument Francesca Invernizziho sa točil v rímskej galérii Galleria Borghese, táto vzácna pokladnica umenia ukrýva tie najvýznamnejšie a najpôsobivejšie diela veľmajstra barokového figurálneho umenia.

Kamera oblieha sochy zo všetkých strán, v niektorých sálach sa natáča v noci, čím divák nadobúda pocit, že je jediným návštevníkom galérie v tejto magickej chvíli. Kamera sa pomaličky pohybuje v záplave sôch. Odrazu sa zmení bod záujmu a kamera nás vyvedie z galérie do ulíc Ríma v snahe zachytiť prvky večného mesta, ktorými sa Bernini inšpiroval a tie, ktoré sa zmenili jeho zásluhou.

Dokument, nabitý množstvom výnimočných záberov, zachytáva život a dielo sochára, maliara, urbanistu, architekta a scénografa od jeho príchodu do Ríma - „o ktorom mi povedali, že je hlavným mestom sveta“ -, kde sa ako osemročný presťahoval v dobe pontifikátu Pavla V. s celou rodinou. Narodil sa v Neapole roku 1598, Rím sa stal pre talentovaného mladíka bohatou studnicou podnetov a príležitostí. Sochárskemu umeniu sa vyučil v otcovej dielni a jeho životné smerovanie sa zmenilo po stretnutí s kardinálom Scipione Caffarelli-Borghese.)

“Mramor bol odjakživa nehybný. Berniniho majstrovstvo spočíva v schopnosti vnútiť nám predstavu skutočného pohybu, ktorý nikdy nenastal.” Anna Coliva, riaditeľka Galérie Borghese.