56%

Zdieľať

Nič nie je viac spojené s rozvojom a sebauvedomením euroamerickej civilizácie ako univerzity. Niekedy sa pálili učitelia, inokedy knihy, hovorí profesorka Dvořáková, ale univerzity sa postupne stali ostrovmi šírenia slobodného myslenia, vedomostí a kompetencií prenikajúcich do celej spoločnosti a v dôsledku toho jedným z kľúčových pilierov demokratickej kultúry.

S komercializáciou a masifikáciou vzdelávania však prišli aj nové výzvy, ktoré sa dotýkajú praktickej aj symbolickej roviny fungovania univerzít, od individualít výučby a výskumu cez samosprávu až po celý systém. Ako sa univerzity vyrovnávajú so zachovaním akademických slobôd, ktoré sú zárodkom mnohých aspektov slobody vo všeobecnosti? Ako vyzerajú výzvy, ktorým čelia? Aké sú dôsledky ich zlyhania? Sme schopní ich rozpoznať a primerane na ne reagovať? Táto situačná sociálna esej s osobným prvkom sa zaoberá kľúčovými problémami, ktoré ovplyvňujú vysokoškolské vzdelávanie na celom svete. V strednej Európe je to však o to citeľnejšie, že jej inštitúcie sú oslabené diskontinuitou demokratickej kultúry.