Krátky film o kapustnici, teplých rožkoch a iných názorových či generačných rozporoch, ktoré nikdy nie sú také vypuklé ako počas sviatkov radosti a pokoja.

Robi a Zuzana sú dlhoroční priatelia z Hudobnej fakulty. On je klavirista, ona hudobná manažérka a pri príležitosti doktorandského koncertu sa vyberú do Viedne navštíviť spoločného priateľa, skladateľa Paula. To, čo sa spočiatku javí ako príjemné stretnutie troch dobrých kamarátov, sa zmení na súťaž o pozornosť a sympatie Rakúšana. Noc je mladá, Viedeň krásna a keď sa zobudia, ich priateľstvo už nikdy nebude ako predtým.

Ak ma potrebuješ, zavolaj. Toto je pre všetkých, ktorí sa cítili nedostatoční alebo zbytoční, ktorí si nevedia nájsť svoje miesto. Pre tých, ktorí stále hľadajú svoju bezpečnosť, samých seba, pre ostatných, ktorí nám pomáhajú prežiť emócie, ktorým možno sami nerozumieme. Na to by ste sa mali spoliehať a nikdy sa neobávať. Pre vás, ktorí možno neznesiete pohľad na svoje telo, ktoré si myslí, že každého sklame. Pre tých, ktorí čakajú na správny okamih alebo obdobie – a to je v poriadku. Pre mňa, pre teba, pre ostatných, ktorých v živote máme.

Autor sa v tejto videoperformancii zaoberá predovšetkým témami queer identity, dospievania a pamäte. Vracia sa späť do spomienok na detstvo v úlohe ochrancu, ktorá nám ako queer deťom počas dospievania chýba. Rozprávanie je koncipované z osobného hľadiska, no sústreďuje sa na väčší obraz, s ktorým sa snáď každý vieme do určitej miery stotožniť.

12. 10. 2022. Teroristický útok v Bratislave. Smrť dvoch nevinných LGBTI+ ľudí – Juraja a Matúša. Bez politickej reakcie. Monochromatické dokumentárne requiem sa zaoberá nelepšiacim sa stavom slovenskej spoločnosti po útoku, rovnako ako širokou škálou pocitov LGBTI+ ľudí, medzi ktorých patrí aj autor sám. Potláčané emócie sa nedarí filtrovať ani na kurze sebaobrany. Studňa zostáva otrávená, jed menom dešpekt sa z nej stále nedarí odstrániť. Naozaj je potrebné, aby žili ľudia v strachu?

Film Zrodenie ženy je dokumentárnou esejou, ktorá sa snaží vypátrať podstatu ženskosti a zároveň sa pýta, či gender vôbec existuje. Hlavnou hrdinkou je samotná režisérka, ktorá si vo svojom tínedžerskom veku prešla veľmi maskulínnou fázou, a snaží sa tak zodpovedať otázky, ktoré si možno mnohí z nás kladú, no nevyslovia ich nahlas. Vďaka intimite, ktorú so sebou autorka do projektu prináša, tak vzniká potenciál pochopenia a prijatia často odsudzovanej témy genderu.

Predstavitelia slovenskej a maďarskej ballroom scény vytvárajú medzi svojimi telami bezpečný(ejší) priestor. Miesto na sebaobjavovanie a vzájomné odkrývanie samých seba. Vogue je pre nich/ne jedným z hlavných spôsobov sebavyjadrenia a napájania sa na seba a ostatných. Morphing Into An/Other je o sile možnosti byť spolu.

80. roky minulého storočia v Československu. Láska dvoch žien musí byť utajovaná, pretože by v spoločnosti bola neakceptovateľná. Hlavné protagonistky príbehu sa musia prispôsobiť „tradičnému“ životu v rozpore s tým, čo im našepkáva srdce.

Portrét prvého česko-slovenského ballroomového housu Kiki House of Velvet. Momenty zo života členov a členiek housu plynú z tanečného do naratívneho, zo snového do reálneho, z individuálneho do kolektívneho. Cez vhľady do ich každodenného života film sleduje kontrast medzi vonkajším svetom a bezpečím, ktoré nachádzajú vnútri housu a komunity.