6.8

Zdieľať

Na začiatku druhej svetovej vojny velil Salvatore Todaro ponorke Talianskeho kráľovského námorníctva Cappellini. V októbri 1940 sa počas plavby v nočných vodách Atlantiku vynára silueta neosvetlenej obchodnej lode. Kabalo, plaviaca sa pod belgickou vlajkou, náhle spustí paľbu na ponorku a jej taliansku posádku. Po krátkej prudkej prestrelke pošle ponorka nepriateľskú loď na dno mora. V tom okamihu sa kapitán Todaro odhodlá k činu, ktorý sa zapíše do dejín: rozhodne sa zachrániť dvadsaťšesť belgických námorníkov odsúdených na smrť vo vodách oceánu a v duchu nepísaných zákonov mora ich vyložiť v najbližšom bezpečnom prístave. Ak chce vziať stroskotancov na palubu, musí sa na tri dni vynoriť na dohľad nepriateľa, a tak vystaviť seba a svoju posádku nebezpečenstvu.

Keď sa bezpečne vylodia v prístave Santa Maria na Azorách, kapitán Kabala mu položí otázku, prečo podstúpil také riziko a porušil príkazy vlastného velenia. Salvatore Todaro odpovie legendárnou vetou: „Ostatní, na rozdiel odo mňa, nie sú dedičmi dvetisícročnej civilizácie“.