Zdieľať

Svet krátkeho filmu býva v každom filmovom archíve nielen jeho najpestrejšou a najbohatšou vrstvou, ale často aj opomínanou perifériou filmovej tvorby. Na Slovensku bol najvytrvalejším prieskumníkom tejto málo skúmanej „galaxie“ – fond slovenských krátkych filmov (do roku 1991; hraných, dokumentárnych, animovaných aj spravodajských) tvorí približne 8 000 titulov – Pavel Branko, ktorý v jednom rozhovore s režisérom Kurtom Goldbergerom konštatoval, že povinnosťou krátkeho filmu je byť zaujímavý: v otvorenosti myslenia, skúšaní možností techniky, filmového materiálu, trikov, filmového spracovania. Na jednej strane bývala séria krátkych filmov u režiséra skúškou jeho schopností a lojality na ceste k nakrúcaniu dlhých filmov, pre mnohých však predstavoval tú najideálnejšiu podobu filmovej tvorby. Výber filmov do tohto pásma určovali všetky spomenuté charakteristiky: voľba spôsobu spracovania u Uhra, využitie širokouhlého formátu v Kubenkovom a Krásovom artfilme, u Uhra i Kováča, pozoruhodná Kupkovičova hudobná kompozícia v Ohnivých riekach, suverenita vhľadu do tradície stavieb z dreva u Andreánskeho, obraz blízkosti „pekla“ i cyklov ľudskej existencie u Kubenku, či štipka sarkazmu vo filmárskej sebareflexii u Černáka. Vybrané tituly sú zaujímavé nielen peripetiami, ktoré poznamenali ich produkciu, ale neskôr aj ich archívny život, kinodistribúciu, prípadne putovanie po festivaloch.

Niekedy v novembri
(r. Štefan Uher, 1958, 18 min. / 35 mm)

Angkorvat
(r. Vlado Kubenko, 1959, 11 min / 35 mm)

Ohnivé rieky
(r. Ctibor Kováč, 1965, 11 min / DCP)

Vyrástli z dreva
(r. Vojtech Andreánsky, 1962, 15 min. / DCP)

Hr. Peklo
(r. Vlado Kubenko, 1967, 13 min. / DCP)

Vstup zakázaný!
(r. Milan Černák, 1961, 3 min. / DCP).