Pásmo: Slovenský štát vo filme
57m

Nástup 154/1941
(7´)
Trvalé svetlá
(r. Ivan Július Kovačevič, 1940, 21´)
V bielom raji
(r. Eugen Mateička, 1943, 12´)
Na ostrove kormoránovi
(r. Paľo Bielik, 1944/46, 17´)
Trvalé svetlá (1940) Ivana Kovačeviča sú filmovou obdobou tradičnej patriarchálnej predstavy o veľkých mužoch národa ako tvorcoch Histórie. Píše sa tu „veľký príbeh“ slovenskej histórie, takže sú to všetko (starí) Slováci! Film však rozpráva aj príbeh modernizácie Slovenska, hoci vytrhnutý z kontextu čerstvo zaniknutého Československa. Napriek nacionalistickej dikcii má film pozoruhodnú filmovú skladbu, je kuriozitou svojho druhu. Atmosféru filmu V bielom raji (1943) Eugena Mateíčku nesie myšlienka z komentára, že „v horách je každý kamarát“, teda: že príroda polepšuje a v jej „chráme“ zažívame ideu rovnosti. Ale je to aj film o propagácii Tatier a lyžovania. Na ostrove kormoránov (1944) je posledným filmom dokumentaristu Paľa Bielika pre spoločnosť Nástup. Ide o sľubný dokument, už jasne prezrádzajúci typické črty bielikovskej réžie: zmysel pre príbeh, sebairóniu i fotogéniu snímaných prírodných prostredí. Film zobrazuje dobrodružnú výpravu filmárov do lužného lesa pod Bratislavou.