86%

Zdieľať

Grigorij Kozincev poňal klasickú Shakespearovu drámu veľmi osobito a netradične. Jeho adaptácia rozpútala v čase vzniku rad diskusií na tému pietneho vzťahu ku klasike. Základnú myšlienku a ústrednú postavu dôsledne oddramatizoval a zbavil divadelne nadneseného pátosu. Za základ si zvolil prozaický preklad Borisa Pasternaka. K tomu sa pridalo zasadenie väčšiny scén do prírodných exteriérov. Filmu nechýba dramatické napätie a divák sleduje vývoj tragédie takmer ako detektívku. Hlavná tragédia vychádza z hrdinovho rozporného vzťahu ku spoločnosti. Smoktunovskij dánskeho princa predstavuje ako chladného a rozvážneho muža, ako civilnú postavu, ktorá odráža úvahy a konanie človeka doby vzniku filmu. Využíva striedme, nepatetické gestá a s civilnou dikciou prenáša známe monológy. Pôsobivosť filmu dotvárajú sugestívne, maliarsky komponované obrazy kameramana Jonasa Gricjusa a využitie hudby Dmitrija Šostakoviča.