7.2

Zdieľať

Asi 70 rokov po vynájdení kinematografie a po viac ako polstoročí koloniálnej kinematografie, v ktorej sa Afrika používala ako exotická kulisa, ale jej obyvatelia boli často zobrazovaní ako menejcenní ľudia, spôsobom, ktorý podkopával ich dôstojnosť, mohli Afričania*Afričanky v nových nezávislých krajinách konečne ovládať kameru sami. Nakrúcali napriek neprekonateľným prekážkam, bez vybavenia aj infraštruktúry, prijímali akúkoľvek podporu, ktorú mohli získať z Afriky alebo inde, a snažili sa sprostredkovať mnohé a rozmanité skutočnosti Afriky tak, ako ich videlo obyvateľstvo, ktorému bola tak dlho odopieraná možnosť sebavyjadrenia. Film Caméra d’Afrique, nakrúcaný viac ako desať rokov, rozpráva o prvých 20 rokoch nových zoskupení filmových tvorcov a tvorkýň, ktorí*é sa objavili v subsaharskej Afrike, dokumentujúc tak bezprecedentnú túžbu po umeleckom vyjadrení, ktorá zostáva dodnes nenasýtená.