Šenkvický farár Alfonz Paulen pomáhal v roku 1950 – 1951 s útekmi kňazov a rehoľníkov na západ. Štátna bezpečnosť odhalila jeho činnosť a na jeseň v r. 1951 ho zatkla a tvrdo vypočúvala. Odsúdili ho na 11 rokov väzenia. V r. 1954 zomrel vo väzení Mírov na kruté zaobchádzanie, no rovnako aj v dôsledku neposkytnutia primeranej zdravotnej starostlivosti.

Skutočný príbeh skupinky detí a dospievajúcich, ktorí prežili koncentračné tábory a väčšinou boli jedinými členmi rodín, ktorí prežili holokaust. V internátnej škole na brehu jazera Windermere sa snažia zotaviť a prekonať svoje traumy, aby mohli začať nový život v novej krajine. Je to pre nich veľmi ťažké, no zdroj sily napokon nájdu v pevných priateľstvách, ktoré im aspoň čiastočne nahrádzajú ...

Český protifašistický odboj netvorili len komunisti. Ti druhí však mali byť zabudnutí. Stovky stratených českých mužov a žien položilo svoje životy na neslávne známom popravisku v Berlíne-Plötzensee. Doteraz nezverejnené archívy gestapa a unikátne výpovede žijúcich potomkov v novom dokumente Z. Cejnkovej.

Najnovší dokumentárny film z produkcie Ústavu pamäti národa. Prostredníctvom historikov a hlavne známych i neznámych vydavateľov, distributérov a tvorcov samizdatu sa dozviete, čo pre nich tento fenomén obdobia neslobody znamenal a aký bol ich Malý svet pravdy.

V roku 1950 sa Sovieti pokúšajú rozdrviť začínajúce hnutie odporu na vidieku v Estónsku. Dievča nechápe, prečo bola jej matka zatknutá alebo prečo bol jej otec naštvaný, keď povzbudzovala mladých pionierov pri ich pochode.

Krátky film o láske a slobode. Píše sa rok 1981 v komunistickom Československu a mladý muž Jindřich (Jiří Mádl) sa na palube charterového letu na Kubu prekvapivo stretne so svojou láskou z detstva Evou (Judit Bárdos). Okamžite nadviažu rozhovor a s každou odpoveďou, s každým zábleskom či nechceným dotykom staré puto znovu ožíva. Netušia, že čoskoro budú stáť pred možno najťažším rozhodnutím svo...

Na konci druhej svetovej vojny prinúti dánska armáda nemeckých zajatcov, ktorí sú skoro ešte deťmi, splniť nebezpečnú úlohu – zneškodniť a odstrániť nášľapné míny z dánského pobrežia. Chlapci bez potrebných znalostí i technických pomôcok veľmi rýchlo pochopia, že pre nich vojna ešte zďaleka neskončila. Snímka Pod pieskom, inšpirovaná skutočnými udalosťami, odhaľuje neznámy príbeh jedného tragic...

Franz Walter práve dokončil doktorát z ekonómie v Nemeckej demokratickej republike, keď mu rozviedka prisľúbi miesto profesora na univerzite. Ambiciózny vedec okamžite prijíma a súhlasí s tým, že bude pracovať pre zahraničnú spravodajskú službu, kým nenastúpi na svoju novú pozíciu. Spolu s kolegom Dirkom dostáva úlohy v západnom Nemecku. Čoskoro je však donútený vydierať nevinných ľudí, aby ich...

Láska Židovky a Poliaka, vojna, pekné chvíle aj udalosti, pri ktorých tuhne krv v žilách. Bohdan si spomína na časy druhej svetovej vojny, keď sa počas okupácie zamiloval na celý život do Kryše – na ich prvé rande, krásne chvíle, ale aj drámu Židov v čenstochovskom gete. Rozpráva senzačný príbeh o vyslobodení Kryše z pazúrov holokaustu. Odvážna akcia v uliciach Čenstochovej pod dohľadom nemecký...

Revolučné vzplanutie z jesene 1956 bolo udusené a Maďarsko ovláda atmosféra strachu a špicľovania. A tak aj mladý agent Jung, ktorý navonok funguje ako súkromný učiteľ, prechádza testom spoľahlivosti, ktorý vedie jeho nadriadený a priateľ Markó. Pohybovať sa v prostredí, kde sú špehovia sami špehovaní, vyžaduje značnú ostražitost a schopnosť rýchleho úsudku. Prispieva to nielen k sústavnému nap...

Julia Brystigier neboli Krvavá Luna byla nekompromisní a krutá prokurátorka, která v období let 1953-1956 proslula zejména jako pronásledovatelka představitelů katolické církve. Jednou z jejích tehdejších obětí byl kardinál Wyszyński (Marek Kalita), sílou své víry a ducha se mu však nelidské zacházení prokurátorky podařilo přežít. Na počátku 60. let přijíždí Julia (Maria Mamona) do kláštera kar...

Charta 77 bola počas následnej normalizácie najhlasnejšou obhajobou ľudských práv v Československu. V čase od jej vzniku až do novembra 1989 ju podpísalo 1 883 ľudí, no podľa odhadov historikov boli len niečo vyše štyri desiatky z nich zo Slovenska. Príbehy šiestich chartistov zo Slovenska predstavíme v 6-dielnom dokumentárnom cykle RTVS Charta 77 – signatári zo Slovenska:

1. Marián Zajíček:...